"Šéfkuchári".

Autor: Albert Klein | 4.3.2013 o 23:22 | Karma článku: 5,27 | Prečítané:  655x

Keď som pred mnohými rokmi po určitom čase strávenom v praxi vstúpil do prostredia vzdelávania, konkrétne stredného odborného a k tomu aj technického, bol som prekvapený, keď si moji starší kolegovia sami zo seba uťahovali: "kto umí - umí, kto neumí učí". V tých časoch (koniec osemdesiatych rokov) boli stredné odborné školy paradoxne celkom slušne obsadené odborníkmi, veľmi často prichádzajúcimi z praxe, alebo s praxou spolupracujúcimi. Preto som toto sebahanenie bral viac, ako recesiu. Po rokoch si uvedomujem, že odborník, dobrý profesionál so skúsenosťami z praxe je v školskom systéme veľmi potrebný a že v súčasnosti je ich stále menej takých, ktorí sú ochotní podeliť sa o svoj fortieľ. Bohužiaľ, odborníci často chýbajú aj v pozíciách, ktoré vzdelávanie a jeho kvalitu zásadne ovplyvňujú.  

Napriek tomu, že v ostatných dňoch téma abdikácie pápeža Benedikta XVI. viedla v médiách o konskú hlavu pred mletými mäsovými prípravkami, predsa len sa opäť začala spomínať aj problematika vzdelávania. A to v tej najzávážnejšej súvislosti - vo vzťahu k financovaniu, teda rozhodnutiu vlády investovať do obnovy futbalových štadiónov slušnú kôpku eur, hoci na školstvo akosi nezostávalo. Nuž istú logiku to má: peniaze zostanú v rezorte a mladí junáci, ktorí na futbal pravidelne chodia, dostanú šancu zlepšovať svoju kondíciu v rôznych športových disciplínach (napr. v hode sedadlom do ochrancov poriadku). Rád by som sa však zmienil o niečom inom - o odborníkoch vo vzdelávaní. O ľuďoch, ktorí majú bdieť nad jeho kvalitou. O stave, ktorý na dôležitých úrovniach pripomína skôr amatérske tápanie, ako profesionálnu istotu. Prečo? Lebo som učiteľom. Lebo sa súčasne venujem praxi, ktorá je spojená so skúsenosťami s koncepčnými, projektovými, organizačnými, ale aj manažérskymi činnosťami. Lebo si myslím, že niečo o problematike viem a chcem do debaty, ktorá sa okolo vzdelávania pred niekoľkými týždňami rozprúdila, pridať pohľad „z centra diania". Pretože mám pocit, že v školstve občas platí to biblické: „máte oči, ale nevidíte; máte uši ale nepočujete..." alebo nechcete (nechceme) vidieť a počuť. Smrádoček, ale teplúčko. Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche. Nedivím sa, že žurnalisti niekedy vo svojich vyjadreniach nerozoznávajú ani základné typy škôl, keď sa zdá, že v tom nemajú jasno ani kompetentní (?!) úradníci. Ako som dospel k tomuto názoru? Pred časom prebehol v regionálnom školstve tzv. proces racionalizácie. Neviem, či sa nejaké financie ušetrili, alebo nie (nepátral som). Viem však, že jeho výsledkom boli stredné školy s neuveriteľnou štruktúrou študijných, alebo učebných odborov. Dostupné informácie v sieti regionálnych škôl... prezradili, že na trhu vzdelávania sa zrazu objavili združené školy s 30. a niekedy aj viacerými študijnými a učebnými odbormi, ktoré pripravovali napr. cukrárky, krajčírky, odevné výtvarníčky a súčasne zámočníkov, alebo opravárov cestných motorových vozidiel. Aký univerzálny musel byť pedagogický zbor, ktorý zvládol riadne učiť žiakov/študentov s takýmto rozsahom profesionálnych orientácií, si neviem celkom dobre predstaviť. Dá sa predpokladať, že vzdelávanie v takýchto školách bolo všelijaké, len nie profesionálne. Súčasne s racionalizačnými opatreniami prebiehal chaotický proces, ktorého výsledkom bolo organizovane neorganizované a nesystémové zavádzanie študijných odborov, predovšetkým takých, ktoré školám prinášali vyššie sumy z normatívov. Čo na to študenti, ktorí v priebehu štúdia museli hľadať na doštudovanie inú školu, lebo tá „pôvodná" nebola schopná poskytnúť im potrebný vzdelávací servis? Poznám školu, kde študenti v priebehu štvorročného štúdia dostali každý rok vysvedčenie s iným názvom školy. Perlou nezodpovedných postupov „zodpovedných" bolo rozhodnutie zaradiť do siete škôl experimentálne súkromné gymnázium v obci Hnilčík, v osade Bindt v roku 2007 (zo siete škôl bolo vyradené v roku 2009). Po narušení "rovnováhy" nastáva fáza selekcie. Tá, či sa nám to páči, alebo nie, je logickým výsledkom pôsobenia trhu. Na ňu sa spolieha aj súčasné vedenie rezortu. Je však istota, že s vodou (balastom, ktorý sa v systéme nazbieral) sa nevyleje aj dieťa (kvalitné školy, ktoré majú smolu, že v ich štruktúre sú "ťažké", pre deti a ich rodičov nepopulárne študijné, alebo učebné odbory)? A čo na to byrokrati? Zodpovedne vypĺňajú formuláre štatistík, aby výsledky svojej vlastnej práce podčiarkli, zosumarizovali a s prekvapením skonštatovali, že niečo sa tu nepodarilo, pokazilo, zopsulo... No a čo. Veď už pracujú na reparáte. S nasadením im vlastným pripravujú dotazníky, kritériá hodnotenia škôl, študijných odborov ... a ďalej miešajú guľáš, o ktorom po nejakom čase s prekvapením vyhlásia, že je opäť nestráviteľný, ako tie pred ním. Kráľovstvo za dobrého šéfkuchára!!!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?