Kvalitný, či nekvalitný učiteľ? Alebo hoď kameňom, kto si bez viny.

Autor: Albert Klein | 8.4.2013 o 19:12 | Karma článku: 11,30 | Prečítané:  1133x

Jedným z cieľov, o ktoré sa (predovšetkým deklaratívne) pokúša každá reforma školstva (školského systému, vzdelávania atď.) je kvalitný učiteľ, s primeraným príjmom a zodpovedajúcim spoločenským statusom. Podľa výskumov, ktoré realizovala spoločnosť McKinsey&Company patrí slovenské vzdelávanie z hľadiska pomeru finančných prostriedkov na žiaka a dosiahnutých výsledkov medzi najefektívnejšie na svete (konštatuje sa to vo verzii Správy o stave školstva ..., ktorá sa akosi potajme a nedovolene dostala na internet). Uvedené dve skutočnosti poodhaľujú jednu z podstatných príčin, prečo žiadna reforma, o ktorú sa doterajšie vedenia rezortu školstva pokúšali, nepriniesla výsledky. Vytrvalo sa totiž uplatňuje princíp padajúcich vecí (listov, šišiek, iných...), takže, ako býva zvykom, napokon všetko pristane na učiteľovi. A mocná byrokracia bude svojimi osvedčenými nástrojmi urputne, so všetkou náležitosťou a dôležitosťou, ktorá úradu prináleží, merať jeho kvalitu. Ak problematiku trochu zjednodušíme, z hore uvedeného vyplýva: učiteľ je kvalitný... veď efektívne dosahuje svetovo porovnateľné (viď. vyššie) výsledky. Napriek spoločenskému postaveniu!!! Napriek nedostatočnému odmeňovaniu!!!

Kde je teda problém? Podľa všetkého by si učiteľ zaslúžil väčšie spoločenské uznanie a vyšší príjem. Rádovo vyšší... nie zvýšený o 5, 10, či iné smiešne % (ktorých podstate mnohí politici – nematematici, podľa vyjadrení v médiách, aj tak nerozumejú). Ale učitelia (dobráci*, ktorí pracujú bez uznania spoločnosťou a za mizernú mzdu) to podľa všetkého dokážu aj za týchto podmienok (možno to bola súčasť dlhodobých stratégií rozvoja školstva). Rozvíjajme ale úvahu ďalej: Pokiaľ sú učitelia kvalitní (ako vyplýva z hore uvedeného), kde je tá slabina systému? Kde je (sú) slabé ohnivko(á) reťazca, ktorý predstavuje školstvo? Nekričia náhodou zlodeji: „chyťte zlodeja“? Nehádžu kameňom tí s vinou (vinní, zodpovední za súčasný stav)? Nemajú výsadu vyjadrovať sa k akútnym problémom školstva práve tí, ktorí sa na tomto stave podieľali (samozrejme tých, ktorí sú problémom najbližšie je vhodné odstrihnúť, izolovať – veď čo už by nám mohol povedať pedagóg, ktorý poctivo niekoľko desaťročí zvyšuje efektívnosť slovenského vzdelávania a dosahuje úspechy predovšetkým v ňom samotnom)? Že by to bola niektorá zložka trojúrovňového riadenia (rozumej často šikanovania nezmyselnými požiadavkami, nariadeniami, rozmarmi) školy (ale najmä) učiteľa? Ako sa môžeme dočítať v legislatívnych normách, regionálne školstvo je riadené z troch úrovní: 1) centrálna úroveň – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR so svojimi priamo riadenými rozpočtovými a príspevkovými organizáciami ŠPÚ, ŠIOV, UIPŠ, VÚDPaP, NÚCEM, MPC ... 2) stredná úroveň – odbory školstva obvodných úradov v sídle kraja, obce a VÚC – školské úrady a zriaďovatelia 3) riaditelia a samosprávne orgány školy Tí všetci (niektorí priamo, iní sprostredkovane) riadia (viď. vyššie) učiteľa. Sú však učitelia zodpovední za neustále úpravy školských vzdelávacích programov, ktoré vyplývajú z (už takmer folklórnej tradície) každoročných zmien štátnych vzdelávacích programov? O arogancii, s akou túto úlohu zo strany nadriadených dostávajú, radšej pomlčím... Sú učitelia zodpovední za množstvo „papierovania“, ktoré sa od nich očakáva? Spôsobujú učitelia často nezmyselne formálne požiadavky vo vedení dokumentácie, ako je napríklad spôsob vyškrtávania riadkov a zápis učiva? Sú to učitelia, ktorí prinášajú množstvo mimovzdelávacích impulzov (často navzájom kolidujúcich a bez súvislosti so samotným smerovaním odbornej prípravy) namiesto toho, aby sa venovali skvalitňovaniu vlastnej práce? Zapojenie sa do takýchto aktivít je často (zriaďovateľom, alebo inými inštitúciami zdôrazňovaným) kritériom pre hodnotenie kvality škôl a učiteľov. Samozrejme nemám nič proti aktivitám, ktoré skvalitňujú odborný profil budúceho absolventa, ale nie je na prvom mieste vlastné vzdelávanie? Nech je ono pútavým, lákavým, moderným... Takým, ktoré saturuje očakávania detí aj v menej populárnych študijných odboroch. Stav školstva je dlhodobo alarmujúci. Nedostatok financií, schátrané objekty, nedostatok učebníc, nedostatok učebných pomôcok, málo počítačov so zodpovedajúcim programovým vybavením a pod. Z toho vyplýva, že riadiace zložky, vrátane riaditeľov (od ktorých sa v predkladanej koncepcii veľa očakáva) sa venujú všetkému možnému, len nie samotnej podstate – zabezpečeniu a riadeniu dobrého vzdelávacieho procesu. Úradníci zriaďovateľa sa stávajú eskamotérmi s finančnými prostriedkami. Riaditelia škôl stavbyvedúcimi a účtovníkmi... Amaterizmus, ako vyšitý. Skvelý stavbyvedúci ešte nemusí rozumieť problematike dobrého vzdelávania, dobrý účtovník dtto. Na konci reťazca je učiteľ. Chceme kvalitných učiteľov. Tí súčasní nie sú ako treba. Nezodpovedajú predstavám riadiacich zložiek. Je ich veľa. Chcú vyššie platy. Chcú lepšie učiť. Montujú sa do vecí, na ktoré sú povolanejší (vyvolenejší). Štrajkujú. Možno po nich nikto nehádže kameňom. Ale sú takí, čo si myslia, že by mohli... * pomenovanie dobrák je na Slovensku synonymom hlupáka, blbca a podobne...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?