Na túto epizódu som si spomenul pri opätovnom avizovaní protestných akcií učiteľov v ostatných dňoch, ako reakciu na nesplnenie ich štrajkových požiadaviek z konca minulého roka.Samozrejme úradníci, aj pán minister vedeli, že normatívy (ako sa konštatuje v správe, pôvodne nastavené ako dočasné a s predpokladom úpravy) nezodpovedajú skutočným potrebám. Že niektorým školám 100%-né mzdové finančné prostriedky bohato stačia, ba majú aj prebytok a iným nevychádza ani na základné platy. Ťah so 100%-ným mzdovým normatívom bol akýmsi kladivom... Kladivom na „čarodejnice“...Trestom pre tých, ktorí nemali a nemajú žiadnu reálnu šancu ovplyvniť zlé rozhodnutia riadiacej mašinérie. Trestom pre tých, ktorí sa rozhodli poukázať na systémové nedostatky v školstve (informácia pre nezainteresovaných – učitelia nežiadali len zvýšenie platov, ale predovšetkým zásadnú reformu vzdelávacieho systému, teda vrátane financovania).Zdvihnutým prstom, ktorý jasne hovorí: „pozor, s nami sa neradno zahrávať, my sme tí vyvolení (zvolení?) a máme aj iné páky.Vzápätí sa zodvihla vlna protestov zo strany zriaďovateľov. Presviedčali, argumentovali a dosiahli kompromis: nie 100, ale 90% mzdového normatívu (pôvodne 80%) a 80% prevádzkového normatívu musia poslať školám. V rukách im teda zostáva disponibilných 10 a 20% finančných prostriedkov. Nuž lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche. Je to však stále dostatočne veľký balík, ktorým sa na jednej strane dajú plátať „diery“ v systéme, na strane druhej, držať na uzde tých, ktorí tieto prostriedky potrebujú: si poslušný? Nerobíš problémy? Dostaneš!Chceš ísť svojou cestou? Hľadaj sponzorov!Ministrom predkladaný návrh financovania „na triedu“ (zjednodušene napísané) nerieši podstatu problému a je len akousi „výhybkou“, ktorou sa skutočné riešenia ešte oddialia. Ďaleko za horizont roku 2020.Nech sa akokoľvek snažím, akosi tu neviem nájsť vôľu jednoznačne pomenovať a riešiť problém:„páni úradníci zriaďovateľa, nezvládli ste proces racionalizácie škôl, Vám zverené prostriedky nevyužívate v prospech spoločnosti = daňových poplatníkov, ktorých prostriedkami disponujete, pretože vzdelávanie vo vám zverenom regióne produkuje klientov pre úrady práce. Neviete zadefinovať skutočné finančné potreby jednotlivých škôl (mýlim sa?) vo svojej zriaďovateľskej kompetencii a v prípade potreby iniciovať legislatívne zmeny, ktoré by situáciu napravili. Pri posudzovaní škôl vychádzate z údajov, ktoré vôbec nereflektujú ich skutočnú kvalitu, ale veziete sa na vlne povrchného záujmu o atraktívne a nenáročné štúdium zo strany detí a ich málo zorientovaných rodičov.Páni úradníci ministerstva a iných orgánov na vyšších úrovniach riadenia školstva, dopustili ste živelný proces zavádzania študijných odborov a zakladania škôl, ktorého výsledkom je v súčasnosti existujúci chaos.Vami pripravené štátne vzdelávacie programy sú neustále zásadne upravované a vynucujú si opakované korekcie školských vzdelávacích programov, čím zaťažujete samotných učiteľov, ktorí namiesto toho, aby hľadali a nachádzali nové, moderné vzdelávacie postupy (a tieto zapracovali do ŠkVP a uplatňovali ich), sú nútení reagovať na málo podstatné, často formálne zmeny a na skutočnú tvorivú prácu im nezostáva čas (ani chuť).Vy, inšpekční úradníci, keďže spravidla nerozumiete samotnej podstate odborného vzdelávania, svoju inšpekčnú činnosť redukujete na sledovanie formálnych problémov (zápis do TK, škrtanie riadkov a stĺpcov v dokumentácii), čím úspešne prispievate k neúmernej byrokratizácii systému.Atď.“Na začiatku som písal o financovaní školstva.V závere si teda na túto tému dovolím malú sedliacku úvahu:1.Podľa štatistík sa na vzdelávanie dáva každý rok viac prostriedkov. V percentuálnom vzťahu k HDP i v absolútnych hodnotách.2.Demografický vývoj súčasne spôsobuje, že služby systému využíva každoročne menší počet detí.3.Výška normatívnych finančných prostriedkov na žiaka (podľa odborov atď.) sa zásadne nemení, školy teda v globále dostávajú stále menej peňazí formou normatívnych príspevkov (počet žiakov x príslušný normatívny príspevok).Kde je ten rozdiel?Žeby čierna diera?Ale možno je všetko inak...
„Tak toto ste chceli?“
Zaburácalo zborovňou jednej strednej školy na východnom Slovensku. Nezávislou a odborne fundovanou radou školy čerstvo znovuzvolený riaditeľ v decembri minulého roka takto karhal svojich učiteľov po tom, ako si dovolili aktívne sa zúčastniť štrajku. Riaditeľ týmito slovami reagoval na ministrom školstva, vedy, výskumu a športu avizovaný návrh prideľovať školám 100% mzdového normatívu. Dal tým najavo, že podľa neho kalné vody školského systému netreba vyčistiť, ale je užitočnejšie naučiť sa v nich plávať. Pedagogický zbor sklopil uši a uprene sa zahľadel do učiteľských zápisníkov. Uvedomoval si svoju vinu, svoju preveľkú vinu – veď sčeril hladinu... Naopak, riaditeľ mal pocit dobre uplatnených kompetencií zverených mu zriaďovateľom. Kdesi za horami, dolami som vtedy tušil vysmiate tváre ministerských úradníkov i samotného ministra Čaploviča.
