„Tak toto ste chceli?“

Autor: Albert Klein | 26.4.2013 o 14:37 | Karma článku: 10,74 | Prečítané:  1693x

Zaburácalo zborovňou jednej strednej školy na východnom Slovensku. Nezávislou a odborne fundovanou radou školy čerstvo znovuzvolený riaditeľ v decembri minulého roka takto karhal svojich učiteľov po tom, ako si dovolili aktívne sa zúčastniť štrajku. Riaditeľ týmito slovami reagoval na ministrom školstva, vedy, výskumu a športu avizovaný návrh prideľovať školám 100% mzdového normatívu. Dal tým najavo, že podľa neho kalné vody školského systému netreba vyčistiť, ale je užitočnejšie naučiť sa v nich plávať. Pedagogický zbor sklopil uši a uprene sa zahľadel do učiteľských zápisníkov. Uvedomoval si svoju vinu, svoju preveľkú vinu – veď sčeril hladinu... Naopak, riaditeľ mal pocit dobre uplatnených kompetencií zverených mu zriaďovateľom. Kdesi za horami, dolami som vtedy tušil vysmiate tváre ministerských úradníkov i samotného ministra Čaploviča.

Na túto epizódu som si spomenul pri opätovnom avizovaní protestných akcií učiteľov v ostatných dňoch, ako reakciu na nesplnenie ich štrajkových požiadaviek z konca minulého roka. Samozrejme úradníci, aj pán minister vedeli, že normatívy (ako sa konštatuje v správe, pôvodne nastavené ako dočasné a s predpokladom úpravy) nezodpovedajú skutočným potrebám. Že niektorým školám 100%-né mzdové finančné prostriedky bohato stačia, ba majú aj prebytok a iným nevychádza ani na základné platy. Ťah so 100%-ným mzdovým normatívom bol akýmsi kladivom... Kladivom na „čarodejnice“... Trestom pre tých, ktorí nemali a nemajú žiadnu reálnu šancu ovplyvniť zlé rozhodnutia riadiacej mašinérie. Trestom pre tých, ktorí sa rozhodli poukázať na systémové nedostatky v školstve (informácia pre nezainteresovaných – učitelia nežiadali len zvýšenie platov, ale predovšetkým zásadnú reformu vzdelávacieho systému, teda vrátane financovania). Zdvihnutým prstom, ktorý jasne hovorí: „pozor, s nami sa neradno zahrávať, my sme tí vyvolení (zvolení?) a máme aj iné páky. Vzápätí sa zodvihla vlna protestov zo strany zriaďovateľov. Presviedčali, argumentovali a dosiahli kompromis: nie 100, ale 90% mzdového normatívu (pôvodne 80%) a 80% prevádzkového normatívu musia poslať školám. V rukách im teda zostáva disponibilných 10 a 20% finančných prostriedkov. Nuž lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche. Je to však stále dostatočne veľký balík, ktorým sa na jednej strane dajú plátať „diery“ v systéme, na strane druhej, držať na uzde tých, ktorí tieto prostriedky potrebujú: si poslušný? Nerobíš problémy? Dostaneš! Chceš ísť svojou cestou? Hľadaj sponzorov! Ministrom predkladaný návrh financovania „na triedu“ (zjednodušene napísané) nerieši podstatu problému a je len akousi „výhybkou“, ktorou sa skutočné riešenia ešte oddialia. Ďaleko za horizont roku 2020. Nech sa akokoľvek snažím, akosi tu neviem nájsť vôľu jednoznačne pomenovať a riešiť problém: „páni úradníci zriaďovateľa, nezvládli ste proces racionalizácie škôl, Vám zverené prostriedky nevyužívate v prospech spoločnosti = daňových poplatníkov, ktorých prostriedkami disponujete, pretože vzdelávanie vo vám zverenom regióne produkuje klientov pre úrady práce. Neviete zadefinovať skutočné finančné potreby jednotlivých škôl (mýlim sa?) vo svojej zriaďovateľskej kompetencii a v prípade potreby iniciovať legislatívne zmeny, ktoré by situáciu napravili. Pri posudzovaní škôl vychádzate z údajov, ktoré vôbec nereflektujú ich skutočnú kvalitu, ale veziete sa na vlne povrchného záujmu o atraktívne a nenáročné štúdium zo strany detí a ich málo zorientovaných rodičov. Páni úradníci ministerstva a iných orgánov na vyšších úrovniach riadenia školstva, dopustili ste živelný proces zavádzania študijných odborov a zakladania škôl, ktorého výsledkom je v súčasnosti existujúci chaos. Vami pripravené štátne vzdelávacie programy sú neustále zásadne upravované a vynucujú si opakované korekcie školských vzdelávacích programov, čím zaťažujete samotných učiteľov, ktorí namiesto toho, aby hľadali a nachádzali nové, moderné vzdelávacie postupy (a tieto zapracovali do ŠkVP a uplatňovali ich), sú nútení reagovať na málo podstatné, často formálne zmeny a na skutočnú tvorivú prácu im nezostáva čas (ani chuť). Vy, inšpekční úradníci, keďže spravidla nerozumiete samotnej podstate odborného vzdelávania, svoju inšpekčnú činnosť redukujete na sledovanie formálnych problémov (zápis do TK, škrtanie riadkov a stĺpcov v dokumentácii), čím úspešne prispievate k neúmernej byrokratizácii systému. Atď.“ Na začiatku som písal o financovaní školstva. V závere si teda na túto tému dovolím malú sedliacku úvahu: 1. Podľa štatistík sa na vzdelávanie dáva každý rok viac prostriedkov. V percentuálnom vzťahu k HDP i v absolútnych hodnotách. 2. Demografický vývoj súčasne spôsobuje, že služby systému využíva každoročne menší počet detí. 3. Výška normatívnych finančných prostriedkov na žiaka (podľa odborov atď.) sa zásadne nemení, školy teda v globále dostávajú stále menej peňazí formou normatívnych príspevkov (počet žiakov x príslušný normatívny príspevok). Kde je ten rozdiel? Žeby čierna diera? Ale možno je všetko inak...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?