Selekcia.

Autor: Albert Klein | 18.6.2013 o 11:24 | (upravené 18.6.2013 o 11:30) Karma článku: 5,52 | Prečítané:  352x

A je to tu. Jedným z krokov, ktoré majú byť súčasťou pripravovanej reformy školstva je určenie tých študijných odborov, ktoré sa majú zachovať a naopak tých, ktoré zaniknú. Akční (samozrejme tým nemyslím akcioví ...) úradníci niektorých stupňov riadenia a niektorí nimi riadení riadiaci pracovníci na nižších stupňoch riadenia sa do práce pustili so zápalom (či predzápalom?) im vlastným. Metóda, ktorou sa má výber uskutočniť? Predsa je jasná, ako facka (dala sa čakať): je treba zrušiť odbory, o ktoré nie je záujem.

Téma sa týka predovšetkým odborného školstva a stredných odborných technických škôl zvlášť. Trochu sa to podobá „rane z milosti“ (vzhľadom k deklarovanej snahe odborným školám pomôcť a vopred známemu výsledku). Teda o tom, ktoré študijné odbory sa majú v sieti škôl zachovať a ktoré majú byť vyradené rozhodne to, či sa na ne hlási dostatok detí. O bytí, alebo nebytí študijných odborov rozhodnú teda 14 ročné deti a ich rodičia (zákonní zástupcovia, možno výchovní poradcovia ZŠ). Tie deti, o ktorých sa ich rodičia vyjadrujú, že ešte nevedia ... a tí rodičia (výchovní poradcovia), ktorí deťom pri ich rozhodovaní nedokážu poskytnúť primeraný informačný, alebo poradenský „servis“, resp. vysvetliť im, že istý stupeň náročnosti na seba a zodpovednosti sa predpokladá už aj v tomto veku. Určujúcim faktorom pre to, na ktorý študijný odbor si dať prihlášku sa stávajú pocity, vzťah k predmetom, kamaráti, hľadanie ľahkej cesty, odklad finálneho rozhodnutia na neskoršie. Na úrovni detí je to pochopiteľné. Na adresu rodičov by sa dalo hovoriť o zodpovednosti za dobré plnenie si rodičovských povinností (podpora v hľadaní ľahších riešení nemusí byť pre budúcnosť ich ratolestí tým najlepším vyjadrením rodičovskej lásky). Na úrovni výchovných poradcov ZŠ je to otázne plnenie si povinností v štátom platenej pracovnej pozícii. Na úrovni stredných škôl je likvidácia nepopulárnych a naopak podpora (udržanie) atraktívnych (ale z hľadiska uplatnenia nevhodných) študijných odborov klamaním detí, rodičov, nevedomých výchovných poradcov, verejnosti. Prečo teda, napriek základnej logike, je postup vyššie uvedených a zo zákona zodpovedných inštitúcií takýto? Veď už viac rokov je jasné, že tadeto cesta nevedie. Rovnako, ako to, že pravá cesta k akej-takej a možno aj celkom slušnej budúcnosti nevedie cez málo pravdepodobný úspech v ktorejkoľvek reality show, alebo tipovaní (záujemcov sú tisíce, víťazov nepatrné percento...). Aké sú teda dôvody uplatňovaných riešení? Je to nevedomosť? Je to pohodlnosť? Sú príčinou nejaké/niečie (aké/čie?) záujmy? Alebo „len prostý“ prvoplánový výklad platných zákonov? Zákon 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní /školský zákon/ v § 3 ods. h) garantuje princíp „slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy“. Pozor: „... V SÚLADE S MOŽNOSŤAMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACEJ SÚSTAVY!“ Ten istý zákon v tom istom paragrafe, ods. c) však hovorí aj o „rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca A JEHO SPOLUZODPOVEDNOSTI ZA SVOJE VZDELÁVANIE“! Neponúka teda aj súčasná legislatíva dostatok východísk pre zastavenie už aj tak dosť rozsiahleho chaosu? Je skutočne cestou k záchrane niektorých škôl rušenie nepopulárnych a zavádzanie atraktívnych odborov? Zdá sa, že možnosti vzdelávacej sústavy sú neobmedzené: „nejde tento odbor? tak ho zrušíme a zavedieme nový. Taký, ktorý „pôjde“. Taký, ktorý bude pripomínať cestičku ku šťastiu v niektorom z „hľadaní“ SUPER HVIEZD. Naozaj si nemyslím, že štruktúra (sieť) študijných odborov v regionálnom strednom odbornom školstve má zostať bez zmien. Naopak, potrebuje razantnú reformu, ktorej výsledkom budú odbory pripravujúce profesionálov s kompetenciami a v približných počtoch, ktoré pracovný trh skutočne absorbuje. A ktorých budú pripravovať naslovovzatí profesionáli – pedagógovia aj odborníci z praxe. Utópia? Nie - funguje to tak nielen vo finskom školstve. A nakoniec vlastná skúsenosť: práve z tých „nechcených“ - náročnejších študijných odborov vychádzajú absolventi, ktorí sa najlepšie uplatňujú v praxi (vo svojom odbore), alebo úspešne pokračujú v štúdiu na vysokých školách. Preto, lebo už pri rozhodovaní sa pre stredoškolské štúdium si zvolili tú ťažšiu cestu. Od začiatku s ňou počítali a boli na ňu pripravení. Možno aj vďaka zodpovednému prístupu rodičov. Existuje množstvo príkladov kedy vyššia náročnosť štúdia priniesla svoje ovocie v dobrom uplatnení. Opačný postup sa rovná lotérii. Je treba vedieť čo chceme. Je treba chcieť.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?