Akoby...

Autor: Albert Klein | 10.10.2013 o 18:06 | (upravené 10.10.2013 o 18:16) Karma článku: 8,66 | Prečítané:  279x

Klasik slovenského humoru Július Satinský sa vo svojej knižôčke „Mojim drahým Slovákom“ zamýšľa nad životným štýlom „akoby“. Považuje ho za jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktoré ohrozujú našinca v jeho prapodstate od Tatier k Dunaju, od Záhorskej Bystrice po Zboj. Naše romantické Slovensko je štýlom „akoby“ prerastené skrz – naskrz, ako drevomorkou domácou. Štýl „akoby“ nám pomáha striasť sa problémov, zodpovednosti... Štýl „akoby“ praktizujú deti od okamihu, ako nasajú prvé dúšky sociálnej klímy svojho najbližšieho i širšieho okolia. Štýl „akoby“ praktizujú masy jednotlivcov. Pracovný štýl „akoby“ je vlastný inštitúciám a (všetci to dôverne poznáme) väčšine politikov bez rozdielu názorového zafarbenia či štýlu komunikácie. Životný štýl „akoby“ nám zdá sa, akoby prerástol cez hlavu, v každom prípade nám prirástol k srdcu.

Žiaľ, tento algoritmus si osvojili (a prečo nie) aj inštitúcie na všetkých stupňoch riadenia školského systému (nech mi znalci prepáčia tento výraz) i prostí „robotníci“ vzdelávania – učitelia, ba i jeho „klientela“ deti a ich zákonní zástupcovia. Deti „akoby“ sa učili, rodičia „akoby“ mali záujem o budúcnosť svojich ratolestí, odborné školy „akoby“ pripravujú primerane pripravených absolventov pre trh práce, zriaďovatelia „akoby“ spravujú školy, ktoré síce zriadil niekto iný (s plným vedomým prečo a zodpovedajúcou zodpovednosťou), ale ktoré sa šibnutím úradníka priradili iným úradníkom, ktorí dostali to úctyhodné pomenovanie: kompetentní úradníci zriaďovateľa, inštitúcie tvoria „akoby“ dobe a potrebám vzdelávacej praxe zodpovedajúce metodiky, stratégie, moderné systémy hodnotenia, ktoré potvrdia, že vedomosti, znalosti, zručnosti hodnotených (spravidla nie odborné, ale všeobecné) sú na mizernej úrovni, z čoho sa učitelia poučia a prijmú príslušné nápravné opatrenia dané im z vôle byrokrata. Ministerstvo a jeho komisie pripravujú „akoby“ reformu... Všetci sa „akoby“ urputne snažia o nápravu, v skutočnosti šikovne kľučkujú medzi problémami. Kľučka vľavo, kľučka doprava, pokoj, sociálny zmier a mier. Len tu a tam zabručí vyvrheľ s vlastným názorom. Správa o stave školstva uvádza, že hodnotiť kvalitu vzdelávania je ťažké... nedá sa kvantifikovať. A pretlak ekonomicky vzdelaných odborníkov to chce – má dať/dal... preto sa školy hodnotia kvantifikovateľnými ukazovateľmi: koľko „bielych ceruziek“, koľko „kvapiek krvi“ (ubezpečujem, že nemám nič proti týmto akciám) koľko účastí na iných mimovzdelávacích aktivitách. Vzdelávanie je za bučkom, nevieme ako, nechceme... veď oni aj tak nebudú robiť to, čo študujú – i tak sa argumentuje... Ale pozor: „Non scholae, sed vitae discimus“. Nie pre školu, ale pre život...!!! Nie preto chodia žiaci do školy, aby ich bolo dosť pre jej finančné zabezpečenie, ale aby nadobudli kompetencie nevyhnutné pre budúci život!!! Hodnotiť kvalitu vzdelávania je ťažké (ale za tie roky nových a nových reforiem sa to už mohlo podariť)... keby sme to však aj vedeli, je nám to málo platné veď – odborníci (lebo v toľkých stupňoch riadenia a podporných inštitúciách sa nejaký odborník na tento problém predsa len musí vyskytnúť) ešte neprišli na to, ako uplatňovať príslušný zákon (Zákon 45/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní /školský zákon/ ktorý v § 3 ods. h) garantuje princíp slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy“. Pozor: „... V SÚLADE S MOŽNOSŤAMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACEJ SÚSTAVY!“. Ten istý zákon v tom istom paragrafe, ods. c) však hovorí aj o „rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovnovzdelávacích potrieb jednotlivca a JEHO SPOLUZODPOVEDNOSTI ZA SVOJE VZDELÁVANIE“!) tak, aby boli saturované požiadavky „klienta“ - žiaka a jeho rodiča i praxe na kvalitné a POUŽITEĽNÉ vzdelanie!!! Keďže odborníkov niet (alebo sa úspešne ukrývajú za nekonečné haldy papiera príliš bujnej a naďalej bujniacej administratívy, všetko ide spoľahlivo vychodenými chodníčkami: nad školami visí známy „damoklov meč“ permanentného ohrozenia nedostatkom žiakov. Nedostatok žiakov je spôsobený tým, že škola vzdeláva v študijných odboroch (možno) požadovaných trhom práce, avšak neatraktívnych pre deti. Má to „logické“ pokračovanie: riaditeľ školy požiada (po porade s úradníkom zriaďovateľa) o zavedenie študijného odboru, ktorý naopak, atraktívny je... Čo na tom, že škola nemá personálne, materiálno-technické zázemie, čo na tom, že jej profil sa deformuje a pre okolie sa stáva nečitateľnou? Riaditeľ a jeho kamarát úradník sú spokojní: „akoby“ vyriešili problém. Čo na tom, že v rámci týchto postupov a paralelne prebiehajúceho šetriaceho procesu prebieha napríklad: – vyučovanie grafických programov v 18 člennej skupine žiakov v učebni s desiatimi počítačmi, teda „akoby“ – odborné technické predmety neučia skutoční odborníci, učia teda „akoby“ – že nejeden učiteľ takto „akoby“ zodpovedne plniaci zverené mu úlohy ani netuší čo sa bude od jeho absolventa v praxi vyžadovať. Buďme však pokojní: vedci objavili (potvrdili existenciu) Higgsov bozón (Higgsova častica, ľudovo božská častica či Božia častica), po takmer polstoročí... Na riešenie zjavne neriešiteľných problémov nášho školstva nám teda zostáva ešte dosť času. Aj ušetríme, aj vyselektujeme, aj zistíme, že odborné školy vlastne nepotrebujeme. Prax si riešenie nájde!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?