Centrá odborného vzdelávania

Autor: Albert Klein | 9.1.2014 o 13:00 | (upravené 9.1.2014 o 13:05) Karma článku: 5,90 | Prečítané:  322x

špičkové vzdelávacie inštitúcie*, alebo potemkinove dediny? COV sa stali hitom dňa... Stali sa aj predmetom súťaženia medzi samosprávnymi krajmi... a najmä ich predstaviteľmi. Čím viac ich kraj zriadil, tým je školstvo v jeho zriaďovateľskej kompetencii kvalitnejšie. Aspoň to z vyjadrení zodpovedných vyplýva. Je teda viac skutočne viac? Alebo to predstavuje z nedávnej minulosti známe: „my plan ne tóľka výpolnili, no i perevýpolnili...“

Aká je skutočná pravda? Sú centrá peknou kulisou, ktorou poverená byrokracia zakrýva vlastnú bezradnosť a pre svojich politických ochrancov vytvára argumentačné portfólio? Alebo sú to finančne, priestorovo a materiálno-technicky perfektne zabezpečené ustanovizne pre poskytovanie toho najvyššieho vzdelávacieho štandardu s vyberaným, odborne fundovaným a kreatívnym pedagogickým zborom vybaveným metodikami a stratégiami smerujúcimi budúceho absolventa ku spoľahlivému uplatneniu na trhu práce v študovanej profesii v súlade s potrebami regiónu? Pozrime sa teda, ako je to v skutočnosti. Finančné zabezpečenie: COV nedisponujú takými mimoriadnymi finančnými zdrojmi, ktoré by saturovali mimoriadne (aspoň podľa deklarácií) edukačné služby. Pomocou síce môžu byť peniaze z európskych zdrojov, výsledkom ich čerpania je však málokedy „premena tradičnej školy na modernú“, ktorou by takéto centrum zrejme malo byť! Je to viac o plátaní najviac viditeľných trhlín vo financovaní stredných odborných (predovšetkým technických) škôl. Ojedinelé systémové riešenia sú často bagatelizované a postupne upadajú do zabudnutia v čiernych dierach nových koncepcií. Priestorové zabezpečenie: Vďaka Ti Európska únia aj za opravu strechy, výmenu okien, maľovku, zateplenú fasádu... Za peknou omietkou sa však často ukrýva ošarpaný, desiatky rokov stovkami, ba tisíckami študentov používaný mobiliár, nesúci na sebe, či v sebe mnohé sladké tajomstvá, ale málo vyhovujúci potrebám modernej školy. Materiálové a technické zabezpečenie: Pokiaľ nedá EÚ, siahni študent do peňaženky svojich rodičov. Nemáš? Nastúpi teda „dobrák učiteľ“ a čím-tým doplní aspoň tie najzákladnejšie potreby klienta bezplatného školstva z vlastného vrecka, za čo je vzápätí manažmentom školy dôrazne ubezpečený, že opäť nedostane ani cent osobného ohodnotenia či odmeny, lebo niet z čoho. Zabezpečenie IKT či inými modernými technológiami a technikou je sporadické (granty) a skôr náhodné, ako systémové. Personálne zabezpečenie: Kolega bloger v článku z novembra minulého roka „Viete, že vaše deti vychovávajú nekvalifikovaní učitelia?“ upozorňuje na skutočnosť, že v súlade so zákonom až 49% úväzkov môže byť zabezpečených učiteľmi bez potrebnej kvalifikácie. Tento princíp je škodlivý v každom type školy. V strednej odbornej škole, ktorá sa hrdí titulom „Centrum odborného vzdelávania“ môže byť však zvlášť nebezpečný. Na rozdiel od kolegu som presvedčený, že na odbornú školu patria odborníci – teda inžinieri, architekti, doktori... s reálnymi a dokázateľnými profesionálnymi skúsenosťami. Tzv. odborní učitelia majú povinnosť po štvor-, päť-, v niektorých prípadoch i viacročnom vlastnom odbornom štúdiu zvýšiť si kvalifikáciu doplnkovým pedagogickým štúdiom, ktoré ich oprávňuje k výkonu pedagogickej praxe. Tento postup je štandardný pre personálne zabezpečenie odborného teoretického i praktického vzdelávania. Zaručuje však len to, že učitelia majú v rukách „potrebné papiere“. Ich odborný potenciál je diskutabilný – veď mnohí z nich nemajú ani hodinu praktických skúseností. Ba sú aj prípady, keď takýto učiteľ takmer neopustil múry rodnej alma mater (strednej školy kde pôsobí) a jeho profesionálny status je postavený na absolvovaní populárnej „sociálnej práce“ či iného „zmysluplného“ študijného zamerania takpovediac „cez ulicu“. Aká je teda záruka, že takýto „odborný“ pedagóg pripraví absolventa pre prax? Mizivá. Veď tento učiteľ často ani netuší, čo bude jeho absolvent v praxi robiť, čo sa od neho očakáva. Nezriedka je takýmito profesionálnymi „kompetenciami obdarený“ aj manažment centra a jeho odborné metodické orgány. Dôsledky? Denne sa s nimi stretávame v rezignácii žiakov a ich rodičov na dobré vzdelanie, zamestnávateľov na použiteľného absolventa a spoločnosti na jedno i druhé. Objavuje sa aj zaujímavá odborná pestrosť takýchto centier, ktorá na jednej strane ignoruje odborné zameranie vo svojom názve, na strane druhej ich odborné zameranie (dané názvom) niekedy nezohľadňuje novovytvárané profesionálne interpersonálne vzťahy a súvislosti modelované vyvíjajúcim sa pracovným trhom a jeho štruktúrou. Kde sú potrebné analýzy na základe ktorých by sa takéto centrá mali budovať? Pokiaľ sú, sú mimoriadne dobre utajené. Chápem – nepriateľ (ten, čo má na vec iný názor) bdie. Mocipáni bývalého režimu na jeho sklonku zistili, že pre fungovanie krajiny je niekedy lepší „vlažný“ odborník, ako oddaný a zapálený diletant (to však samozrejme nebolo príčinou jeho pádu). Kedy na to prídu tí dnešní? Alebo budú spolu s „demokraticky centrálne“ riadenými školskými štruktúrami hľadať nepriateľov v ich vnútri? Tých, ktorí nie sú ochotní v zomknutom šíku s milovanými vodcami podieľať sa na ďalšej likvidácii odborného vzdelávania? V medziach zákona, v intenciách príslušných nariadení... Kto by si dal operovať obličkové kamene geológom? Je predsa odborníkom na „šutre“... Zrejme nikto. Ako je teda možné, že napríklad predmet strojníctvo či technické kreslenie vyučuje ekonóm, ekonómiu sociálna práca, počítačovú grafiku... atď., atď. Potreba špičkových profesionálnych vzdelávacích inštitúcií je nepochybná. Je pravdepodobné, že ich akčný rádius by sa nemal viazať na účelovo vytvorené administratívne jednotky, akými sú samosprávne kraje. A je nevyhnutné, aby ich formovanie bolo podmienené dôkladnými analýzami spracovanými odborníkmi. Podľa doterajších výsledkov na to úradníci* nestačia... Porekadlo „komu pán dal úrad, tomu dal i rozum“ sa v reálnom živote väčšinou nenapĺňa... * Tento článok sa netýka špičkových vzdelávacích inštitúcií! ** Úradníkom nemyslím len človeka v určitej pracovnej pozícii, ale predovšetkým toho s manierami byrokrata v hlave!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?