Kolega vytiahol trumf.
So svojimi študentmi získal významné úspechy v medzinárodných vedeckých súťažiach študentov. On, ako ich vedúci pedagóg bol za to samozrejme ocenený. Na úrovni školy i vyššie. Pozývali ho na prednášky.
Ja som sa tiež pochválil (síce cudzím perím, ale...).
Študenti našej školy obhajovali svoje práce v Juhoafrickej republike (recyklácia PET fliaš a ich využitie na zhotovenie úžitkových predmetov) a v Kalifornii (známe a medializované drevené koleso na bicykel). Úspechy na národnej úrovni som už nepridával.
Viedol ich mladý kolega.
Už kolegom rok nie je. Bol „odídený“. Použitím klasickej metódy – nenašlo sa dosť hodín na úväzok, on nesúhlasil s pár hodinami a tak s ním bol rozviazaný pracovný pomer.
Predtým si však prešiel tortúrou mobbingu a rafinovaného bossingu.
Všetko v súlade so zákonom.
Všetko v medziach príslušných právnych noriem.
Zahraničný kolega žasol.
Mohla veci ovplyvniť skutočnosť, že vo výberovom konaní na riaditeľa sa mladý učiteľ rozhodol kandidovať proti budúcemu víťazovi konania?
Alebo to, že vyjadroval svoje názory?
Zahraničný kolega to (pri neprerušenom žasnutí) nevylúčil...
V našom právnom systéme (o morálke nehovorím) sú niektoré argumenty nerelevantné!
