Pocta Pinkymu.

Autor: Albert Klein | 17.9.2014 o 15:17 | (upravené 17.9.2014 o 15:37) Karma článku: 6,04 | Prečítané:  443x

Nech mi prepáči môj nebohý vzácny kolega Štefan aj stovky jeho pre život aj prax vynikajúco pripravených absolventov (dnes skvelých profesionálov), že vstupujem do jeho večného odpočinku touto spomienkou práve ja. Určite sú iní, povolanejší. Mal som to šťastie, že presne pred 30. rokmi mi bol určený ako uvádzajúci pedagóg. Ja mladý adept učiteľského povolania i vlastnej profesie, on mnohoročný učiteľ a odborník – praktik.

Skoro mi zrazil hrebienok a naučil úcte a zodpovednosti.

A potrebe neustále rásť. Vnímať a vstrebávať impulzy, zaujímať sa o teóriu i realitu.

V tých časoch to nebolo nič neobvyklé – učiteľ súčasne pôsobiaci v praxi a s tým súvisiace vzdelávanie pre jej potreby (hoci sa o tom takmer nehovorilo). Pinky (tak ho volali starší kolegovia a neskôr aj ja) sa venoval dizajnu a spolupracoval s fabrikami, ktoré jeho návrhy realizovali. Preto mohol svojim zverencom dávať viac, ako len „obyčajné slová“. Tie jeho mali hĺbku aj ľahkosť.

Jeho svojské edukačné postupy sa s obľubou spomínajú pri občasných (a stále občasnejších) stretnutiach.

Svojrázny zmysel pre humor a mimoriadne špecifický prístup k študentom bol všeobecne známy. Dnes by bol úspešne odvolaný petíciou žiakov a ich rodičov pre nesúhlas s jeho učebnými postupmi, ako sa to občas (a možno častejšie, ako by bolo vhodné) stáva.

Ale naučil.

Vštepil.

Nielen vedomosti, ale najmä vzťah k práci. Nasadenie. Som si istý tým, že dodnes je väčšina jeho bývalých študentov hrdá na svoju profesiu, svoju školu aj svojho učiteľa (učiteľov).

Štefan bol pred viac, ako 50 rokmi jedným zo zakladateľov mimoriadne úspešného študijného odboru Konštrukcia a tvorba nábytku a interiéru (dnes Tvorba nábytku a interiéru). Bola to jeho srdcová záležitosť. Až do svojho skonu ho kreoval, cibril a ďalej v tom pokračovali jeho žiaci.

Ten odbor bol jedným z jeho životných diel.

 

Napriek tomu, že výborne pripravoval absolventov pre prax (zamestnanci, samozamestnávatelia, profesionáli) i ďalšie štúdium, v tomto školskom roku (2014/15) sa pre nedostatočný záujem detí a ich „zodpovedných“ rodičov neotvoril.

Prvý raz po vyše polstoročí.

 

Kto za to môže? Kto je vinník? Kto má vlastne zodpovednosť za takéto situácie?

Sú príčinou len rozhodnutia rodičov a ich ratolestí? Alebo?

 

Kontext mi akosi nedovoľuje venovať sa úvahám týmto smerom...

možno inokedy.

 

Ale...

Pinky sa musí v hrobe obracať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?