Rebríčky škôl – relevantná informácia, alebo obyčajné zavádzanie?

Autor: Albert Klein | 27.1.2015 o 20:19 | (upravené 27.1.2015 o 20:33) Karma článku: 5,52 | Prečítané:  827x

Mnohí poznáme scénku známeho českého humoristu Felixa Holzmanna „Aluminiovej klíček“. „Takovej malej aluminiovej klíček to byl...“ vysvetľuje komik okoloidúcemu svoje pátranie pod pouličným osvetlením. Až v závere (logická kompozičná stavba scénky) sa spolu so zvedavcom dozvedáme, že kľúčik bol stratený o kúsok ďalej. Tam, kde svetlo nesvieti. Výsledkom takého hľadania síce môže byť aj nejaký „kľúčik“, možno aj „malý hliníkový kľúčik“. Nebude však ten pravý... Urputná snaha nájsť pozitíva na prebiehajúcom procese školskej reformy občas pripomína to hľadanie kľúča. Samozrejme, ale celkom proti logike opäť pod lampou. Ináč – ľahké, ale dobre viditeľné riešenia. Alebo lepšie povedané také hľadanie, ktoré prináša mediálne chytľavé informácie.

V závere minulého pracovného týždňa zverejnili niektoré médiá informáciu, že zamestnávatelia vyhodnotili školy, ktoré najlepšie komunikujú so zamestnávateľskou sférou. Do éteru sa vzápätí dostali aj mená (názvy) takýchto škôl. Hodnota takéhoto vyhodnotenia by mala mimoriadny význam a dokonca by riešila jedno z kritérií objektívneho hodnotenia škôl, ku ktorému sa úradníci na jednotlivých stupňoch riadenia školstva akosi nevedia odhodlať. Povedzme si rovno – nevedia to.

A tak, rovnako, ako pri tzv. duálnom vzdelávaní, prichádzajú na pomoc zamestnávatelia.

Len tak okrajovo sa z úst informujúcich dostala na svetlo božie aj informácia, že o mnohých školách vlastne zamestnávatelia nevedia. A nevedia preto, lebo sa ich (rozumej škôl) odborné zameranie z ich (rozumej škôl) názvu nedá identifikovať. Desiatky (alebo viac?) spojených, združených a stredných odborných škôl vyvolávajú neistotu. Nedokážu podať pravdivú informáciu o škole

Pravdu povediac, skutočné odborné zameranie škôl sa v súčasnosti nedá určiť ani vtedy, keď čosi naznačuje hoci aj ich názov. Pod ním sa totiž skrýva chaos študijných a učebných odborov a zameraní, často bez vzájomnej súvislosti a vzťahu k názvu školy a budem ešte odvážnejší – k jej „odbornémo profilu“.

Mal som to „šťastie“, že som bol svedkom takéhoto procesu zániku identity školy. Pred ôsmymi, možno deviatimi rokmi začal vtedajší riaditeľ medzi svojimi zamestnancami intenzívnu kampaň za združenie „našej“ strednej odbornej technickej školy s miestnou spojenou školou. Sľuby, výhody, nespochybniteľné pozitíva. Svoju úlohu danú (predpokladám) nadriadeným úradníkom splnil a škola s viac, ako 100-ročným odborným profilom sa zo dňa na deň zmenila na indiferentnú Združenú strednú školu. Škola, ktorá prežila revolúcie, svetové vojny i totality bez podstatnej zmeny odborného zamerania, zrazu stratila značku a s ňou i „gľanc“.

Po čase sa jej názov zmenil na Strednú odbornú školu a neskôr k tomuto názvu pribudlo aj slovíčko vyjadrujúce jej zameranie.

Úradník však funguje ďalej.

Zápis v Sieti škôl a školských zariadení, ... Slovenskej republiky uvádza pri škole, ktorá bola založená v roku 1899 (a 100 rokov spoľahlivo zásobovala pracovný trh celého Slovenska, ba aj Moravy a v minulosti Uhorska kvalitnými profesionálmi) dátum začatia činnosti 1. september 2007!

Tak to vyčítal byrokrat z príslušných noriem.

Tradícia? Historická kontinuita?

Ale veď nikto predsa nebráni „staromilcom“ stretávať sa na spomienkových besiedkach a spomínať, spomínať...

My ideme ďalej!

V dobe, keď sa školský systém tvári, že školy majú vyvíjať vlastné marketingové aktivity (rozumej nábor žiakov), teda sa majú správať trhovo, z moci úradnej porušuje základné princípy trhu. Stačí pár rokov a špičkový vzdelávací subjekt zošedivie regionálnym priemerom. Aj toto je jedna z tragédií stredného odborného školstva na Slovensku.

Každá komerčná firma si (až na výnimky) úzkostlivo stráži svoje tradície, svoju históriu. Je na ne hrdá, chráni si ich, má k nim úctu. Sú jej významným marketingovým nástrojom, ale hlavne identifikačným znakom. Strata identity, hoci len na krátky čas, môže mať fatálne následky.

V školstve je to žiaľ inak. Všemocný byrokrat vystrája len sa tak školstvo otriasa.

 

Nuž zamestnávatelia, nezávidím vám. Zorientovať sa v tomto existujúcom chaose je určite fuška. A fuška je aj zodpovedne hodnotiť.

Takto sa „na papier“ dostávajú rôzne informácie a .... A intenzívne sa medializujú. Či vyjadrujú realitu, alebo sú len hľadaním čohosi pod tou známou lampou.

 

Napriek obsahu článku, všetkým školám, ktoré sa v prieskume umiestnili na popredných miestach blahoželám. Ich výsledky určite patria medzi vynikajúce.

Uznanie patrí tiež zamestnávateľom, ktorí si aj pri množstve problémov našli čas a hodnotenia sa zúčastnili. Nech neveria úradníkom, že sú povrchní a nesnažia sa získať o školách informácie.

 

Sprehľadnenie vzdelávacieho systému (aj pre žiakov a ich rodičov) je predsa vecou školského systému.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?