Duálne vzdelávanie aj pre malé firmy?

Autor: Albert Klein | 15.3.2015 o 20:26 | Karma článku: 4,37 | Prečítané:  446x

Je zákon o odbornom vzdelávaní a jeho kľúčová časť „duálne vzdelávanie“ naozaj určený aj pre malé firmy? So svojimi študentmi som bol asi pred rokom na týždňovej súvislej prevádzkovej praxi v malej, ale mimoriadne úspešnej firme. Produkuje vysoko kvalitné výrobky a úspešne ich predáva na slovenskom i zahraničných trhoch. Privítal nás spolumajiteľ firmy a zveril nás vedúcemu výroby. Oboznámili sme sa s procesom výroby od prípravy materiálu po expedíciu. Nasledovali otázky a ochotné odpovede. Napriek tomu, že sme vedúceho, aj samotnú výrobu svojou prítomnosťou vytrhávame zo zabehaného rytmu, nedal mi (nám) to nikto pocítiť.

Reč prišla aj na kvalitu absolventov a vysvetlenie pána vedúceho ma prekvapilo:

„My už(!) nechceme žiadnych absolventov (myslel tým absolventov príslušného profesionálneho zamerania). Pracovný trh je plný ľudí, ktorí sú ochotní prijať pravidlá hry – lojálnosť k zamestnávateľovi, pracovitosť, disciplína, flexibilnosť. V priebehu týždňa – dvoch človeka zaškolíme pre potrebné činnosti (väčšinou viacero pozícií, ktoré sa môžu podľa potreby meniť)...“

Napriek všetkému som vo vyjadrení postrehol skrytú výčitku: systém, ten systém, ktorý by mal pripravovať primerane kvalitných absolventov pre potreby praxe, dlhodobo zlyháva. Akoby tu školstvo existovalo pre školstvo... a pre jeho úradníkov (žiadalo sa mi v duchu dodať).

 

Iný, drobný (mikro) podnikateľ – živnostník, s ktorým som sa na tému porozprával, ani nevedel zadefinovať požiadavky, ktoré by na absolventa mal. Z jeho vyjadrenia vyplývalo, že „použiteľný“ by bol absolvent, ktorý má prehľad o profesii, je schopný pružne reagovať na potreby konkrétnej situácie, nápadito a tvorivo riešiť prípadné problémy a dobre komunikovať s nadväzujúcimi profesiami (vo firme, alebo v iných firmách). Ako by malo vyzerať vzdelávanie, aby jeho výsledkom bol takýto absolvent, to už definovať nevedel.

 

Veľký výrobca, s ktorým škola spolupracuje má vo veci jasno: pre konkrétne pracovné pozície požaduje jednoznačné (presne určené) kompetencie.

 

Pokiaľ by sa pri reforme školstva vychádzalo z vyjadrenia zodpovedného vedúceho pracovníka malej firmy spomenutej na začiatku, stredné odborné školy by sme mohli bez rozpakov zrušiť. Žiaci by prešli akousi všeobecnou prípravou s opatrnými polytechnickými prvkami (aby neboli odradení a znechutení prípadnými nárokmi kladenými na ich výkon) a potom by sa v samotnej firme kvalifikovali podľa potreby.

Nepripomína to jednu z teórií o smerovaní vzdelávania? Ešte aj dnes ju niektorí teoretici prezentujú ako „svetový trend“.

 

Zosúladiť požiadavky drobného podnikateľa – živnostníka s možnosťami vzdelávacieho systému je náročný proces. Na jeho konci musí byť zlepšenie kvality odborného vzdelávania a podmienok, ktoré pre to treba vytvoriť. Nejde totiž len o definovanie požiadaviek malého podnikateľa, ale aj ich primerané zovšeobecnenie zakotvené v školských vzdelávacích programoch. To by mohli vedieť odborníci s praxou vo vzdelávaní, aj v profesii. Učitelia, ktorí majú priamy kontakt s praxou, ktorú aj aktívne vykonávajú.

Alebo opačne – odborníci z praxe (a s praxou), ktorí sú ochotní svoje vedomosti, zručnosti a najmä skúsenosti ponúknuť vzdelávaciemu systému, ktorý pre takúto formu „spolupráce“ vytvorí podmienky.

Informácia o priebehu a výsledkoch verejnej diskusie k materiálu Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu (https://www.minedu.sk/data/att/5256.pdf) sa na strane 24/25 s týmto problémom vysporiadala takto: „V súčasnosti je skoro nemožné získať takýchto učiteľov do odborných škôl technického zamerania“.

Súčasné predstavy o fungovaní duálneho vzdelávania mi pripomínajú viac snahu zbaviť sa zodpovednosti školského systému za kvalitné odborné vzdelávanie a presunúť ho na plecia niekoho iného.

 

Tu sa mi žiada citovať vyjadrenie Klubu 500 k čerstvo prijatému zákonu:

„Namiesto toho aby sme reformovali štátne inštitúcie, ktoré sa priamo odbornému vzdelávaniu venujú, a vytvorili štíhly, efektívny a transparentný centralizovaný model riadenia za plnej účasti zamestnávateľov… cítiť lobistické snahy na posilňovanie existujúcich štruktúr bez akýchkoľvek zákonom stanovených pravidiel a bez garancie ich odborného zabezpečenia.“

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?