Žiadza.

Jedno je žiadza – túžba, iné denná realita. Zo sna sa dá precitnúť pomerne skoro a rýchlo. Stačí svit ranného brieždenia, slniečko, vôňa bylín, spev vtákov... to všetko také pekné, príjemné, volajúce, že ľahko zo seba zhodíme prikrývku a pekný sen a „rozbehneme sa bosí zarosenou trávou“.V realite života to niekedy trvá trochu dlhšie a spravidla je to precitnutie do niečoho menej príjemného.Vo verejnoprávnom médiu som začul, že školy nemajú záujem o výraznejšiu autonómiu. Že stále žiadajú usmernenia, jasnú líniu, obsah, taktiku a stratégiu, čo a ako...Jednoducho vôdzku. Aby nezabehli, kde sa nemá, aby neurobili čo nie je vhodné, nebodaj po sebe nezanechali nepeknú stopu. Tvrdia to vraj kompetentní.V hlave sa mi rozbehli myšlienky. Najprv všetkými smermi, neskôr sa spojili v jednu otázku: ako to?; kto na to prišiel? a ako? No pýtal som sa sám seba a v sebe, ako malý.Veď mňa sa nikto na nič nepýtal. Ani mojich kolegov (pred 20. rokmi plných elánu = elánistov), s ktorými sme spriadali (viď. vyššie). Ani dotazník na tú tému som v rukách, či v počítači nemal, ani nič podobné.Nuž, ako býva obvyklé, prišli na to „kompetentní“.Ale ktorí? Na úrovni škôl? Na úrovni zriaďovateľa? Či nebodaj na úrovni ministerstva? Alebo ešte vyššie postavení kompetentní?Pred ešte viac, ako vyše dvadsiatimi rokmi, sme na pravidelných školeniach s vtedajšími „kompetentnými“ analyzovali pojem demokratický centralizmus. Z pekných slov sme sa dozvedeli o nevyhnutnosti „vôdzky“. Len to volali ináč. Už si nespomeniem, ako...Na môj názor smerovaný účastníkom diskusnej relácie v už nemenovanom verejnoprávnom médiu, že stav súčasného školstva je do istej miery spôsobený aj prechodom stredných odborných škôl do zriaďovateľskej právomoci samosprávnych krajov, reagoval prítomný úradník ministerstva logickým tvrdením, že naopak, takto je to správne. Úradníci zriaďovateľa na úrovni samosprávnych krajov vraj najlepšie vedia, čo ich región potrebuje. Zjednodušené do účtovníckeho „má dať a dal“ by to možno aj platilo.Kto z nás však pozná „osvieteného“ úradníka, ktorý skúma, analyzuje, pridá štipku empírie a uplatnením moderných metód vyhodnotí. Možno sa dohodne s jedným, či viacerými kolegami – príslušnými kompetentnými z iných krajov, že jedna (dobre fungujúca, s prepracovaným systémom vzdelávacích postupov a zmysluplným obsahom učiva), alebo viac škôl bude mať nadregionálny, ba až celoštátny charakter.Paradoxne, decentralizácia školstva v istom jej segmente + demografický vývoj (na to nezabúdam), + spoločenská klíma neprajná remeslu (poznám), + iné objektívne, aj subjektívne príčiny (je ich veľa a nechcem sa niektorých ich nemenovaním dotknúť), spôsobili, že stredné odborné technické školy (a technické školstvo všeobecne) je na tom veľmi zle. Už o tom vedia aj kompetentní. Nie je to len otázka financovania. Je to predovšetkým otázka kvality.Dovolím si zdôrazniť – kvality vzdelávania!!!Úradník dešifruje podstatu svojich kompetencií, ako uvádzanie (možno lepšie znie zavádzanie) príslušných nariadení nadriadených do života.Do života, kde slnko svieti, stromy rastú a včely lietajú z kvetu na kvet z vôle príslušných orgánov.Byrokrat si veľmi rýchlo postaví vlastnú pyramídu podliehajúcu princípom „demokratického“ centralizmu.Túži po dobre fungujúcej, s bezchybnou premávkou padajúcich šišiek. Znamená to, že všetky úrovnia (hladiny, levely) musia garantovať ich bezchybný pád.Predpokladá sa, že ich svojou širokou hruďou zachytí pedagóg. Ale pozor niektorí učitelia zmúdreli a uhnú.Na koho tá šiška padne?...Všetci máme svoje žiadze.Pred mnohými rokmi sa mi zažiadalo...