Už sa nám to kráti pán minister Čaplovič.

Máme tu teda deadline informácie k spoločensky závažnej téme. A hoci médiá (v duchu príslušných pravidiel úspešnosti u „reprezentatívneho“ publika) venujú pozornosť najmä „žeravým“ témam: Cyprus, zimná olympiáda 2022, brutálna vražda v Hornej Dolnej, medzi riadkami, nenápadne, ako by napísal jeden známy slovenský pedagóg bez praxe: „spakruky“ sa na svetlo záujmu derie aj táto. Aký je teda stav školstva? Je „iný?“, „druhý?“, alebo nebodaj „samodruhý?“My ľudia sme raz takí. Nechceme rozumieť zložitým témam. Nemáme vôľu sa nimi zaoberať. Preto sme si tieto príslušne rozporcovali, rozkategorizovali a pekne, jednu po druhej ich podrobujme tortúre analýz a syntéz, aby sme vzápätí konštatovali chýbajúcu konštantu a nemožnosť definitívneho riešenia, lebo ... veď niečo nám do vzorca chýba.Vzorec je jednoduchý i nesmierne zložitý zároveň. Záleží od konštánt, chýbajúcich zložiek vzorca...Jeden pán kolega - bloger vo svojom aktuálnom článku píše: „... Míňajme zbytočne peniaze namiesto toho, aby sme ich investovali do podpory podnikateľského prostredia na Slovensku. Aby tu ľahšie mohli vznikať slovenské firmy, ktoré si sami časom vypýtajú potrebu stavbárov, pekárov, cukrárov a kaderníkov“.Možno sme pri koreni problému. Dva rezorty súčasne, súčasne však oddelene a pravdepodobne nie synchrónne (nesynchrónne) riešia jeden problém:Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rieši problém zamestnanosti (či nezamestnanosti).Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, sa nevie vymotať z bludného kruhu vzdelávania: smerovať ho všeobecne a potom ..., alebo sa zamerať na remeslo? A čo tí ostatní tzv. „humanitne“ vzdelaní? Veď fungujúca, vyvážená, múdra spoločnosť potrebuje jedných, aj druhých (o tretích a možno aj štvrtých ani nehovorím).Čo keby sme konečne nazvali veci pravým menom?Čo keby sme prestali mystifikovať. Čo keby sme deťom a ich rodičom (zákonným zástupcom) povedali: napriek ilúzii garantovanej slobodnej voľbe školy, štúdia atď. si v konečnom dôsledku vyberá zamestnávateľ, všeobecne povedané trh.Ten povie koľko stavbárov, pekárov, cukrárov a kaderníkov potrebuje. A súčasne odkáže študentom atraktívnych „ľahkých“ odborov (nebudem uvádzať konkrétne študijné odbory, aby som nezabil čerstvú eufóriu z úspešne absolvovaných prijímacích skúšok): „prepáčte, ale Vás je tu priveľa. Samozrejme, máte možnosť vytvoriť vlastnú firmu a pokúsiť sa prežiť... Ale...“.Ale potom nemôže fungovať systém financovania (v súčasnosti platný normatív na žiaka / študenta, alebo chystané financovanie na triedu). Ani jeden systém nerieši problém nezáujmu(!!!) o určité študijné / učebné odbory. Ten je totiž dôsledkom spoločenskej klímy, ktorá je zas dôsledkom už spomínanej mystifikácie – vyvolávaním ilúzie, že existuje nejaká ľahšia, sociálnymi istotami vydláždená cesta. Neexistuje!Existuje len zodpovedná príprava na budúce povolanie. Zodpovedná výberom a zodpovedná jej výkonom. Šťastní sú tí, ktorí vo svojom budúcom povolaní (zamestnaní) nájdu aj naplnenie svojich záujmov (sú aj takí). Žeby sme sem dosadili činiteľ, ktorý sa volá „zodpovednosť rodičov o cieľavedomé rozvíjanie záujmov svojich ratolestí a ich smerovanie tam, kam dieťa chce a môže? Pozor, nie tam, kam chce rodič (zhoda však nie je vylúčená)!Vláda – ministerstvo má do konca mesiaca predložiť správu. Mám nepríjemný pocit, že podklady pre tú správu pripravovali aj tí, ktorí majú zásadný podiel na aktuálnom stave školstva.Som zvedavý na výsledky ekvilibristiky, s ktorou bude zachovaná rovnováha medzi záujmami a potrebami.Záujmami príslušných zainteresovaných a potrebami vzdelávania / praxe.