Loajalita voči zamestnávateľovi sa mení na servilnosť voči reprezentantom vrchnosti. Ale, ale, ty si akýsi priečny... počul si už o mobbingu? Nie? Takže malý rýchlokurz:„len rýpeš...stále sa sťažuješ...máš vlastné názory...škodíš nám a vrchnosti...a vôbec... si akýsi iný...že si dosiahol so žiakmi úspechy? Nebuď smiešny bez NÁS by si to nedokázal... a vlastne sú to naše úspechy...NECHCEME ŤA !!!“Boss samozrejme vyslyší hlas košiara a metódou bossingu zrovná čiernu ovcu len sa tak zapráši:„samozrejme zas pán XY...robíš so poznámky? Aby si na niečo nezabudol...vieš, je mi ľúto, ale pre teba už hodiny nezostali...Čierna ovca (biela vrana) zalapá po vzduchu a rozhliadne sa... aspoň jedny spriaznené oči... aspoň jeden pohľad o ktorý sa dá oprieť...Ale oči (okrem držiteľov bičíkov) sústredene študujú textúru stolovej dosky, venujú sa administratíve (och aká je len bujná), cibria myseľ lúštením Sudoku, či hrajú s kolegom Piškvorky.Veď je to len XY, YZ a ja som predsa AA...Kolektívy sa očisťujú a stávajú sa krištáľovo priezračné...Na http://www.bossing.sk/mobbing/ sa uvádza:„Paradoxom je, že terčom psychického teroru v pracovnej sfére je najmä jedinec silný, vytrvalý, ctižiadostivý, nezávislý, talentovaný, iniciatívny, entuziastický, vysoko výkonný s pevnými morálnymi zásadami a značnou mierou zodpovednosti.“„U pomocných prisluhovačoch bossera absentuje uvedomovanie si vlastnej dôstojnosti a sebaúcty, ich ľahostajnosti voči bossingu a tým porušovanie základných etických a morálnych princípov správania sa slušného človeka.“Na slávnostnom odmeňovaní učiteľov v jednom samosprávnom kraji bol pred časom jeden z kolegov ocenený za „loajálnosť“.Učiteľov na ocenenie navrhujú riaditelia.Dodatočne blahoželám.
Odkaz zhora: „učitelia prefackajte sa sami...“
V paródii na zbojnícke tradície v našej milej krajinke – filme „Pacho – hybský zbojník“ je scéna, keď poddaný (Viliam Polónyi) vráti bičík vrchnosti (reprezentovanej Mariánom Labudom) ktorý mu okamih predtým Pacho odcudzil a oddane nastaví chrbát úderom. Nuž priznajme si: kto by nás už len mal „bičíkovať“, ak nie vrchnosť... Lepší istý bičík na chrbte, ako neisté ktovie čo, ktovie kde. Mnohé učiteľské kolektívy však zašli ešte ďalej – požičali si „bičík“ od vrchnosti a tnú sa o dušu... kto zostane, vyhráva...