Kultúrnohistorický étos.

Autor: Albert Klein | 26.9.2013 o 20:24 | (upravené 26.9.2013 o 20:40) Karma článku: 8,19 | Prečítané:  189x

Minister Dušan Čaplovič: „Nechcem byť ministrom, za ktorého by sa rušili školy, ktoré nesú okrem iného kultúrnohistorický étos. ...“ Koncom augusta sa v jednom z rozhovorov ministra objavil tento krásny záväzok. Radosťou poskočilo srdce nejedného učiteľa slovenskej školy, ktorý je presvedčený, že aj „jeho“ škola je nositeľom takejto mimoriadnej kvality v historickom i kultúrnom kontexte. Školy však vďaka „závratnému“ tempu reformy naďalej uplatňujú „metódu“ samodeštrukcie, vďaka ktorej sa záväzok ministra môže stať čoskoro bezpredmetným.

Aká je vlastne škola – nositeľka kultúrnohistorického étosu? Je to škola, ktorá má to šťastie (alebo smolu), že sídli v pôvodnej budove svojho založenia? Je to teda dom? Stavba ...? Dnes možno skôr múzeum, ako škola (pokiaľ v nej v časoch radostných zajtrajškov nebola zriadená sýpka). Sú to pedagógovia? Ťažko... Neviem si predstaviť 150 – 200-ročného učiteľa, hoci by som takému prial mnoho, mnoho síl a pracovných úspechov... a určite by som ho nevyháňal do penzie. Ja si myslím, že je to predovšetkým program... Vzdelávací program školy, ktorý je nadčasový, akási doktrína odolávajúca poryvom dejinných udalostí a rušivým vplyvom okolia. Donedávna som si myslel, že mám to veľké šťastie byť učiteľom na takejto škole. Veď tá moja má bezmála 115 rokov a po tom, čo odolala revolúciám, svetovým vojnám aj všelijakým politickým systémom má napriek všetkému stále aktuálny a pre spoločnosť potrebný program. Ako mnoho iných škôl, aj ona však musí reagovať na spoločenský „status“, ktorý je taký nástojčivý, že ho aj tí najodolnejší začínajú považovať za objektívnu a nezvratnú skutočnosť... Je to stav, keď o bytí a nebytí školy nerozhoduje jej kvalita, či nebodaj kultúrnohistorický étos (čo sa často navzájom podmieňuje), ale záujem/nezáujem detí a ich rodičov/zákonných zástupcov. Je to stav, keď o bytí a nebytí školy rozhoduje úradník, ktorý zápalisto napĺňa príkaz doby: „šetriť, šetriť, šetriť...“ a „racionalizovať a racionalizovať“. Manažmenty odborných, predovšetkým technických škôl namiesto toho, aby dbali na kvalitu vzdelávania sa tak venujú „naháňaniu“ žiakov zavádzaním nových a nových študijných odborov. Takých atraktívnych... síce bez kvalitného personálneho a materiálno-technického zázemia, ale pre „klientelu“ zaujímavých. Došlo to tak ďaleko, že sa vytvárajú rebríčky, dobre, že nie hitparáda odborov na ktorých sú deti „ochotné“ študovať. Tie, ktoré boli zaradené v systéme len nedávno už nie sú „kúl“, „in“, „trendy“. Už sú opozerané, ošúchané, nezaujímavé... „My chceme novú hračku!!!“ Novúúú...!!! Kričia deti a ich starostliví rodičia Čo na tom, že často ani netušia čo sa vlastne chystajú študovať... veď bezstarostnosť je taká krásna. A aj „dobré“ školy sa zanášajú „múlom“ hlúpych a pre prax nepotrebných odborov a produkujú tisícky „klientov“ úradov práce. Neklesajme však na duchu – tie tisícky neupotrebiteľných absolventov zamestnajú stovky úradníkov v systémoch sociálnych „sietí“, ktorí budú hľadať a nachádzať opatrenia na „riešenie“ problému a horlivo (s primeraným predzápalom) ich uskutočňovať. Pokiaľ sa podarí udržať tento stav ešte nejaký ten mesiac, či rok (som presvedčený, že v systéme je záujmových skupín, ktoré sa o to urputne snažia celkom dosť), pán minister bude mať o starosť menej – zachraňovať bude len tie tri školy, ktoré menuje v uvedenom rozhovore: v Lubine, Bzinciach a Revúcej. A na tie sa pár eur aj pri šetriacom programe určite nájde. Nech nás netrápi, že: zamestnávatelia rezignujú na očakávanie kvalitných absolventov – odborníkov (mnohí už rezignovali) a zariadia sa po svojom. Učitelia rezignujú na kvalitný pedagogický výkon a apaticky budú pracovať „do výšky platu“ (myslím tých, ktorí ešte majú reálny potenciál kvalitne, zodpovedne a odborne vzdelávať). Spoločnosť rezignuje na fungujúci vzdelávací systém. Minister v tom istom rozhovore: „Všetko sa zvažuje veľmi citlivo. Ak sa stali chyby, tak to bola prílišná aktivita niektorých úradníkov, ktorí tak konali“. Nuž veď to – aj úradník je len človek. „Moja“ škola odolala búrkam zašlých čias. Chcem veriť, že odolá aj rozmarom detí a prílišnej aktivite glotových rukávov dneška.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Čo by nasledovalo, ak by súd rozpustil Kotlebovu ĽSNS?

Poslanci ĽSNS by o svoj mandát neprišli. Ich stranícka kasa by sa však zrejme vyprázdnila

KOMENTÁRE

Kotlebovci nosia fašistické relikvie do parlamentu

Parlamentný preukaz nezakryje extrémistickú slamu.

DOMOV

Generálny prokurátor navrhol zrušiť Kotlebovu stranu

Najvyšší súd obdržal podnet na rozpustenie ĽSNS.


Už ste čítali?