V predchádzajúcom článku som naznačil etickú rovinu vzťahu starších (penzistov) a mladších, ktorí majú záujem zaujať ich miesta na pracovnom trhu.
Áno starší by mali mať dostatok vnútornej sily a ohľaduplnosti voči mladšej generácii a keď príde čas uvoľniť jej miesto. Mladí zas by mali mať dostatok slušnosti a ohľaduplnosti pri „tlaku“ na uvoľnenie pracovnej pozície.
Totiž nie vždy je dôvodom pre zotrvanie dôchodcu v práci len sebecké (?) chcenie „bočného“ príjmu. Možno častejšie je to potreba byť ešte nejaký čas pri svojej obľúbenej činnosti, byť užitočný, odovzdať niečo zo svojho fortieľa.
Bohužiaľ, nie vždy je možné realizovať výmenu generácií systémom „kus za kus“.
Predstavme si situáciu:
na pracovnom trhu (aby sme neotvárali problém vzťahu súkromného a verejného sektora) vo verejnom sektore je voľných X pracovných pozícií. Verejná inštitúcia tieto pracovné pozície obsadzuje podľa poradovníka zostaveného úradom práce... prvý, druhý, tretí v poradí atď. až po toho X-tého.
A časť problémov s nezamestnanosťou by bola odstránená. Absurdné? Samozrejme. Verejná inštitúcia (úrad, škola, polícia...), aby mohla dobre vykonávať svoju činnosť, potrebuje uvoľnené miesta obsadiť primerane kvalifikovanými a zručnými ľuďmi.
A to je problém, na ktorý som sa v predchádzajúcom článku tiež pokúsil poukázať.
Keďže ma zaujíma predovšetkým problematika školstva a zvlášť školstva odborného technického, opätovne si dovolím tvrdiť:
pre jeho dobré fungovanie je dôležité, aby pozície odborných pedagógov (ináč pedagógov odborných predmetov teoretického aj praktického charakteru) a manažmentov boli obsadené ODBORNÍKMI a budem ešte trúfalejší – ODBORNÍKMI S aspoň minimálnou PRAXOU, bez ohľadu na vek.
Aj to je jedna z ciest, ako dosiahnuť stav, že odborné školy budú opúšťať ODBORNÍCI a nie nepoužiteľní absolventi.