Duálne vzdelávanie aj pre malé firmy?

Autor: Albert Klein | 15.3.2015 o 20:26 | Karma článku: 4,37 | Prečítané:  467x

Je zákon o odbornom vzdelávaní a jeho kľúčová časť „duálne vzdelávanie“ naozaj určený aj pre malé firmy? So svojimi študentmi som bol asi pred rokom na týždňovej súvislej prevádzkovej praxi v malej, ale mimoriadne úspešnej firme. Produkuje vysoko kvalitné výrobky a úspešne ich predáva na slovenskom i zahraničných trhoch. Privítal nás spolumajiteľ firmy a zveril nás vedúcemu výroby. Oboznámili sme sa s procesom výroby od prípravy materiálu po expedíciu. Nasledovali otázky a ochotné odpovede. Napriek tomu, že sme vedúceho, aj samotnú výrobu svojou prítomnosťou vytrhávame zo zabehaného rytmu, nedal mi (nám) to nikto pocítiť.

Reč prišla aj na kvalitu absolventov a vysvetlenie pána vedúceho ma prekvapilo:

„My už(!) nechceme žiadnych absolventov (myslel tým absolventov príslušného profesionálneho zamerania). Pracovný trh je plný ľudí, ktorí sú ochotní prijať pravidlá hry – lojálnosť k zamestnávateľovi, pracovitosť, disciplína, flexibilnosť. V priebehu týždňa – dvoch človeka zaškolíme pre potrebné činnosti (väčšinou viacero pozícií, ktoré sa môžu podľa potreby meniť)...“

Napriek všetkému som vo vyjadrení postrehol skrytú výčitku: systém, ten systém, ktorý by mal pripravovať primerane kvalitných absolventov pre potreby praxe, dlhodobo zlyháva. Akoby tu školstvo existovalo pre školstvo... a pre jeho úradníkov (žiadalo sa mi v duchu dodať).

 

Iný, drobný (mikro) podnikateľ – živnostník, s ktorým som sa na tému porozprával, ani nevedel zadefinovať požiadavky, ktoré by na absolventa mal. Z jeho vyjadrenia vyplývalo, že „použiteľný“ by bol absolvent, ktorý má prehľad o profesii, je schopný pružne reagovať na potreby konkrétnej situácie, nápadito a tvorivo riešiť prípadné problémy a dobre komunikovať s nadväzujúcimi profesiami (vo firme, alebo v iných firmách). Ako by malo vyzerať vzdelávanie, aby jeho výsledkom bol takýto absolvent, to už definovať nevedel.

 

Veľký výrobca, s ktorým škola spolupracuje má vo veci jasno: pre konkrétne pracovné pozície požaduje jednoznačné (presne určené) kompetencie.

 

Pokiaľ by sa pri reforme školstva vychádzalo z vyjadrenia zodpovedného vedúceho pracovníka malej firmy spomenutej na začiatku, stredné odborné školy by sme mohli bez rozpakov zrušiť. Žiaci by prešli akousi všeobecnou prípravou s opatrnými polytechnickými prvkami (aby neboli odradení a znechutení prípadnými nárokmi kladenými na ich výkon) a potom by sa v samotnej firme kvalifikovali podľa potreby.

Nepripomína to jednu z teórií o smerovaní vzdelávania? Ešte aj dnes ju niektorí teoretici prezentujú ako „svetový trend“.

 

Zosúladiť požiadavky drobného podnikateľa – živnostníka s možnosťami vzdelávacieho systému je náročný proces. Na jeho konci musí byť zlepšenie kvality odborného vzdelávania a podmienok, ktoré pre to treba vytvoriť. Nejde totiž len o definovanie požiadaviek malého podnikateľa, ale aj ich primerané zovšeobecnenie zakotvené v školských vzdelávacích programoch. To by mohli vedieť odborníci s praxou vo vzdelávaní, aj v profesii. Učitelia, ktorí majú priamy kontakt s praxou, ktorú aj aktívne vykonávajú.

Alebo opačne – odborníci z praxe (a s praxou), ktorí sú ochotní svoje vedomosti, zručnosti a najmä skúsenosti ponúknuť vzdelávaciemu systému, ktorý pre takúto formu „spolupráce“ vytvorí podmienky.

Informácia o priebehu a výsledkoch verejnej diskusie k materiálu Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu (https://www.minedu.sk/data/att/5256.pdf) sa na strane 24/25 s týmto problémom vysporiadala takto: „V súčasnosti je skoro nemožné získať takýchto učiteľov do odborných škôl technického zamerania“.

Súčasné predstavy o fungovaní duálneho vzdelávania mi pripomínajú viac snahu zbaviť sa zodpovednosti školského systému za kvalitné odborné vzdelávanie a presunúť ho na plecia niekoho iného.

 

Tu sa mi žiada citovať vyjadrenie Klubu 500 k čerstvo prijatému zákonu:

„Namiesto toho aby sme reformovali štátne inštitúcie, ktoré sa priamo odbornému vzdelávaniu venujú, a vytvorili štíhly, efektívny a transparentný centralizovaný model riadenia za plnej účasti zamestnávateľov… cítiť lobistické snahy na posilňovanie existujúcich štruktúr bez akýchkoľvek zákonom stanovených pravidiel a bez garancie ich odborného zabezpečenia.“

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Čo by nasledovalo, ak by súd rozpustil Kotlebovu ĽSNS?

Poslanci ĽSNS by o svoj mandát neprišli. Ich stranícka kasa by sa však zrejme vyprázdnila

KOMENTÁRE

Kotlebovci nosia fašistické relikvie do parlamentu

Parlamentný preukaz nezakryje extrémistickú slamu.

DOMOV

Generálny prokurátor navrhol zrušiť Kotlebovu stranu

Najvyšší súd obdržal podnet na rozpustenie ĽSNS.


Už ste čítali?